Lesný fond Bukovských vrchov, Laboreckej vrchoviny, Vihorlatských vrchov, Slánskych vrchov a Nízkych Beskýd bol veľmi vysoký a kvalifikovanosť najnižšia z celého Slovenska. Štátna horárska škola v Jelšave nemohla pokryť požiadavky takej rozsiahlej oblasti. Tak vznikla požiadavka preloženia Štátnej horárskej školy zo Žarnovice do Humenného. Súhlas k preloženiu školy bol daný pod podmienkou, že do septembra 1946 budú pripravené priestory na započatie vyučovania. Škola mala byť umiestnená v kaštieli grófa Andrassyiho. Budova však potrebovala veľkú opravu, aby vyhovovala pre školské účely. Pri oprave kaštieľa vypomáhali žiaci a vojaci z humenskej posádky.Vojaci vypomáhali aj pri sťahovaní Humenné školy zo Žarnovice do Humenného. Riadne vyučovanie na Štátnej horárskej škole v Humennom sa začalo až v októbri 1946. Vyučovanie prebiehalo podľa učebného plánu jednoročného štúdia ŠHŠ v Jelšave. Škola vlastnila park, záhradníctvo a polesie. Prvým riaditeľom ŠHŠ bol Elemír Rexa, ďalšími Štefan Hronský a Juraj Bušovský. V roku 1950 sa zmenil názov školy na Lesnícku školu v Humennom. Učebný plán a osnovy sa nezmenili. Lesnícka škola v Humennom ukončila svoju činnosť školským rokom 1950/51. Za 5 rokov túto školu absolvovalo 208 žiakov a vo veľkej miere prispelo k zvyšovaniu kvalifikácie THP východného Slovenska. Absolventi ŠHŠ a LŠ v Jelšave a Humennom sa veľmi dobre osvedčili predovšetkým vo funkciách horárov, lesníkov, technikov polesia a vo veľkej miere aj ako vedúci polesia. Väčšina absolventov týchto škôl si v 60. rokoch zvyšovala svoju kvalifikáciu diaľkovým štúdiom na Strednej lesníckej technickej škole (SLTŠ) v Lipovciach a neskôr v Prešove.