História ŠkL Cemjata
Školské lesy SLŠ Prešov-Cemjata 1959 – 2008
- 05. 03. 1959 Školské polesie Cemjata Lesníckej technickej školy v Lipovciach
- 03. 09. 1964 Školské polesie Cemjata pri Strednej lesníckej technickej škole v Prešove
- 18. 05. 1972 Samostatná prevádzková jednotka tvoriaca so školou jednotné výchovné zariadenie
- 01. 01. 1974 Správa školských lesov pri SLTŠ V PREŠOVE
- 01. 01. 1991 Školské lesy pri Strednej lesníckej škole Prešov-Cemjata, bez právnej subjektivity
- 01. 12. 1993 Školské lesy pri SLŠ Prešov-Cemjata, príspevková organizácia s právnou subjektivitou
- 24. 07. 1996 Školské lesy SLŠ Prešov-Cemjata, samostatná príspevková organizácia s právnou subjektivitou
Školské hospodárstvo Cemjata 2008 – súčasnosť
- 01. 09. 2008 Školské hospodárstvo
- 01. 09. 2013 Školské hospodárstvo Cemjata – organizačná zložka Spojenej školy, Kollárova 10, Prešov,
rozpočtová organizácia bez právnej subjektivity - 01. 01. 2015 Školské hospodárstvo Cemjata – organizačná zložka Spojenej školy, Kollárova 10, Prešov,
príspevková organizácia bez právnej subjektivity - 01. 09. 2018 Školské lesy Cemjata – súčasť Strednej odbornej školy lesníckej, Kollárova 10, Prešov,
príspevková organizácia bez právnej subjektivity
Školské lesy Cemjata pri SOŠ lesníckej Prešov (ďalej iba ŠkL) boli založené 5. 3. 1959 delimitáciou od Štátnych lesov. Lesný užívateľský celok Cemjata (ďalej iba LUC Cemjata) bol vytvorený Krajským úradom Prešov, odbor pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím číslo: 00/00713-Fa, zo dňa 17. 10. 2000 v súvislosti s obnovou lesného hospodárskeho plánu (ďalej iba LHP Cemjata) platného pre roky 2002-2011. Obsahuje lesné pozemky s celkovou výmerou 1 262,82 ha, z toho pozemky lesného hospodárskeho celku Cemjata (ďalej iba LHC Cemjata majú výmeru 1 253,10 ha a LHC Radatice 9,72 ha. Celý LUC Cemjata je zaradený do kategórie lesov U, teda lesov osobitného určenia. Súčasným zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj, odbor školstva a telesnej kultúry. Podľa zriaďovacej listiny z 7. 8. 2018 sú súčasťou SOŠ lesníckej v Prešove. ŠkL obhospodarujú poľovný revír o výmere 1941 ha, z toho lesnej pôdy je 1410 ha, 531 ha poľnohospodárskej pôdy.
Zaujímavosti
Zabíjana
V oblasti ŠH sa v 19. storočí nachádzali kúpele, ktoré vďačia za svoj zrod žriedlu minerálneho prameňa. S kúpeľmi súvisel aj bohatý spoločenský život. Ten však vyústil medzi tu hýriacou šľachtou a bujnými grófmi niekedy do hádok. Urážky, aj pre maličkosti, chceli títo páni odčiniť súbojom. Vtedajšie mladé panstvo neďaleko od kúpeľov vzájomné spory riešilo streľbou z pištole na 25 krokov. Známe boli duely grófa Szirmayho, Gundelfingera a najmä baróna Luzsenszkého. Posledný súboj sa konal 8. januára 1881, keď padol barón Luzsenszký, hoci v tom čase úradne už súboje boli zakázané. Pamiatkou na tieto udalosti zostalo pomenovanie priľahlého lesa Zabíjana a na mieste posledných súbojov je osadený kamenný pamätník, azda ako celoslovenská rarita.
Minerálne pramene
Na začiatku 19. storočia na Cemjate bol známy minerálny zemito-uhličitý prameň „Cemjata“ s teplotou vody 13,2 °C. Tento prameň neskôr využívali kúpele Cemjata na liečenie celkovej slabosti a nervových chorôb. Pitím minerálky sa liečili hlavne črevné a žalúdočné choroby. V oblasti lesného obvodu Kvašná voda sa nachádzajú dva pramene a to prameň „Kvašná voda“ a „Kadlubek“ ,ktorý má najkvalitnejšiu vodu. Voda, ktorá pramení v týchto žriedlach, je slabo mineralizovaná, vápenato-horečnatá, uhličitá, s teplotou okolo 10 °C. Minerálny prameň „Kvašná voda“ je výdatný, v dobrom stave a okolie v náležitej čistote. V jeho blízkosti je vybudovaný veľmi pekný a účelný detský areál podľa návrhu p. P. Chomu. „Kadlubek“ bol technicky upravený betónovými plochami, zakrytím a altánkom.
Čertov kameň
V potoku Čertov jarok (asi 300 m od štátnej cesty) leží balvan rozmerov 2 x 3 m pomenovaný Čertov kameň. V geologickom podklade sprašových hlín ide o raritu. Podľa profesora Koštalíka ide o ojedinelý blok žilného kremeňa, ktorý je reliktom paleogeného treťohorného mora. Vznikol z rozvetraných polymiktných zlepencov z obdobia eocénu – oligocénu ( pred 23 až 45 mil. rokov) zachovaný v centrálno – karpatskom paleogéne v Šarišskej vrchovine.
