Lesnícke školstvo na východnom Slovensku sa začalo rozvíjať až od roku 1946. Napriek tomu, že lesnatosť východného Slovenska bola veľmi vysoká, až do roku 1945 tu nebola žiadna lesnícka škola. Preto je celkom prirodzené, že aj kvalifikovanosť THP na úseku lesného hospodárstva východného Slovenska bola na veľmi nízkej úrovni. Ešte v 60. rokoch boli lesné závody, v ktorých kvalifikovanosť THP predstavovala len 30 – 40 percent. Vyššia lesnícka škola v Banskej Štiavnici a Štátna horárska škola v Liptovskom Hrádku zabezpečovali prípravu aj pre východné Slovensko. Pre vysoký záujem a nízke počty prijímaných žiakov sa veľmi málo uchádzačov z východného Slovenska dostalo študovať na uvedené školy. Prvú lesnícku školu na východnom Slovensku založili v Jelšave.Štátna horárska škola v Jelšave bola Jelšavazriadená výnosom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Č. A-5050/1/1945 z 21. 12. 1945. Školu umiestnili v časti Coburgovského kaštieľa. Budova kaštieľa sa neskôr stala sídlom Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov a potom Exponovanej inšpekcie štátnych lesov. V roku 1945 bola obnovená Exponovaná inšpekcia štátnych lesov a rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy bola premiestnená v roku 1946 do Revúcej. Tým sa uvoľnilo prvé poschodie budovy kaštieľa pre umiestnenie štátnej horárskej školy. Kvôli adaptačným prácam škola bola otvorená až 4. marca 1946. Prvými frekventantmi tejto školy boli československí frontoví vojaci a partizáni, pre ktorých zriadili 5-mesačný kurz, ktorý mal úroveň horárskej školy. Poslaním školy bolo vychovávať horárov na plnenie vonkajších praktických úloh v lesnom hospodárstve. Po vyradení prvých absolventov 5-mesačného kurzu vyučovanie trvalo 10 mesiacov. Okrem rozumovej, telesnej a mravnej výchovy sa venovala veľká pozornosť praktickej príprave, ktorá zaberala až 53 percent vyučovacieho času. Podmienkou prijatia do ŠHŠ bolo ukončenie aspoň 8 tried ľudovej školy, najmenej 2 roky praxe v lesnej prevádzke a úspešné vykonanie prijímacích skúšok. Súčasťou prijímacích skúšok bola i lekárska prehliadka, kde sa zisťovala telesná spôsobilosť pre ťažkú horársku službu. Školský rok bol delený na dva polroky a každý polrok sa delil na 2 semestre. V učebnom pláne boli predmety: mravouka, jazyk slovenský, počty a merba, prvá pomoc pri úrazoch, spoločenská výchova, telesná výchova, pestovanie lesov, užitba lesná, ochrana lesov, poľovníctvo, rybárstvo, encyklopédia poľnohospodárstva. Týždenný počet vyučovacích hodín bol 40 hodín. Škola nemala svoj školský objekt pre praktické vyučovanie. Medzi školou a mestom Jelšava bola prijatá dohoda o používaní 2909 ha mestských lesov pre praktický výcvik žiakov. Pri škole bol zriadený internát, v ktorom boli všetci žiaci povinní bývať a stravovať sa. Pre žiakov bola predpísaná lesnícka rovnošata. V roku 1950 sa zmenil názov školy na Štátnu lesnícku školu. Štátnu lesnícku školu v Jelšave zrušili 30. 6. 1951 a inventár bol presťahovaný do Štátnej lesníckej školy v Humennom. Počas šesťročného trvania, škola vychovala 183 absolventov a podstatne prispela k zvýšeniu kvalifikácie vonkajšieho personálu východného Slovenska, osobitne v regiónoch Gemera a Spiša.